Kombinácia probiotík a prebiotík môže zlepšiť “kvalitu života” ľudí trpiacich nešpecifikovaným zápalom čriev

Nová štúdia, ktorá bola vykonaná v Japonsku na Nippon Medical School v Tokiu ukázala, že konzumácia probiotík Bifodobacterium longum a prebiotík psyllia počas 4 týždňov viedla ku zlepšeniu “kvality života” u 120 účastníkov tejto štúdie, ktorí trpia ulceróznou kolitídou, čo je druh zápalového ochorenia čriev.
Výskumníci z tohto ústavu uvádzajú, že podávanie samotných probiotík alebo prebiotík nevykazoval žiadne štatisticky významné zlepšenie kvality života a že iba symbiotický prístup bol účinný.
Jedná sa o prvú randomizovanú štúdiu zrovnávajúcu účinok probiotík a prebiotík s ich kombináciou pre trvalú remisiu u pacientov s ulceróznou kolitídou, uvádza autor štúdie Shun Fujimori.
Pacienti boli rozdelení do troch skupín. Jednej skupine sa podávali probiotiká B. longum v dávke 2 miliardy KTJ. Druhá skupina dostávala psyllium v množstve 8 gramov. Tretia skupina dostávala kombináciu oboch doplnkov (synbiotikum).
Po 4 týždňoch ukončilo výskum 94 účastníkov. Potom boli vyhodnotené tzv. dotazníky o zápalových ochoreniach čriev (Inflammatory Bowel Disease questionari – IBDQ).
Len u skupiny pacientov, ktorým boli podané synbiotiká bolo zaznamenané podstatné zlepšenie vo všetkých častiach dotazníka. Navyše vedci zistili u tejto skupiny zníženie hladiny proteínu CRP (C- reaktívny proteín), ktorý je spojený so zápalmi.
Zdroj: Nutition publikovaný 8. februára 2009, doi: 10.1016/j.nut.2008.11.017
A randomized controlled trial on the efficacy of synbiotic versus probiotic or prebiotic treatment to improve the quality of life in patients with ulcerative colitis “
Authors: S. Fujimori, K. Gudis, K. Mitsui, T. Seo, M. Yonezawa, S. Tanaka, A. Tatsuguchi, C. Sakamoto.

Synbiotiká môžu zlepšiť zdravotný stav v črevách starších jedincov

Podľa štúdie vykonanej firmou Danisco, môže konzumácia kombinácie probiotických a prebiotických potravinových doplnkov zlepšiť zdravotný stav v črevách a aj imunitu u seniorov.
Tejto štúdie, ktorej výsledky boli publikované v British Journal of Nutrition, sa zúčastnilo 51 fínskych občanov vo veku minimálne 65 rokov a všetci užívali nesteroidné protizápalové lieky. Úžívanie týchto liekov ovplyvňuje zdravotný stav čriev a je spájané s poškodením sliznice tráviaceho ústrojenstva.
Ako probiotikum boli použité baktérie Lactobacillus acidophilus a ako prebiotikum disacharid polyol derivovaný z laktózy.
Fekálne testy odhalili, že množstvo bifidobaktérií bolo vyššie u symbiotickej skupiny (7,8 x109 KTJ / g) v porovnaní s placebo skupinou (3,8 x 109 KTJ / g). Frekvencia vyprázdňovania bola u symbiotickej skupiny mierne vyššia.
“Súčasné výsledky naznačujú zlepšenie zloženia mikrobiálnej flóry a funkcie sliznice” uzatvárajú výskumníci.
Zdroj: Br J Nutr 2009 Mar; 101 (3) :367-75
Influence of a combination of Lactobacillus acidophilus NCFM and lactitol on healthy elderly: intestinal and immune parameters
Authors: Ouwehand Acm Tiihonen K, Saarinen M, Putaala H, Rautonen N.
Doi: 10.1017/s0007114508003097

Mechanizmus podpory imunitného systému pôsobením probiotických baktérií

Holandskí vedci prišli s myšlienkou, že účinok probiotík na potenciálne zlepšenie imunitného systému môže byť spôsobené aktiváciou špecifických génov v črevných stenách.
Vedci vedení profesorom Michiel Kleerebezem z NIZO Food Research identifikovali vzorec génov v bunkách črevných stien, ktoré môžu spustiť mechanizmus imunitnej tolerancie. Tým týchto vedcov tvrdí, že ide o prvý vedecky podložený dôkaz o tom, ako probiotiká ovplyvňujú imunitný systém človeka.
Štúdia bola vykonaná ako randomizovaná, dvojito slepá, placebom kontrolovaná a skúmala živé baktérie Lactobacillus plantarum, teplom zlikvidovaných Lactobacillus plantarum alebo placebo. Biopsia bola vykonaná z dvanástnika subjektov a bola vykonaná analýza genetického vzorca. Boli zistené rozdiely v genetických profiloch jednotlivých skupín.
Boli zistené neobyčajné rozdiely v závislosti na proteínovom komplexe zvanom faktor kappa B (NF-kB). NF-kB zohráva dôležitú úlohu v regulácii systéme imunitnej reakcie na infekciu. Táto štúdia ukázala vzájomný vzťah medzi genetickým vzorcom a vznikom imunitnej tolerancie u dospelých jedincov.
Probiotický kmeň Lactobacillus, spojený s podporou aktivít T buniek, zohráva dôležitú úlohu v imunitnom systéme (Br J Sports Med., Doi 10.1136/bjsm.2007.044628)
Vedci z Institute of Food Research vykonali štúdiu, ktorá ukázala, že kmeň Lactobacillus casei môže zmeniť imunitné reakcie človeka na peľ tráv a tak pomáhať ľuďom, ktorí trpia sennou nádchou (Clin.Exp.Allergy, doi: 10.1111/j.1365-2222.2008. 03025.x).
Ďalšia štúdia, vykonávané výskumníkmi na University College London, zasa preukázala zlepšenie funkcie imunitného systému bielych krviniek u alkoholikov po užití probiotických kmeňov Lactobacillus casei (J. Hepatology, doi: 10.1016/j.hep.2008.02.015).
Zdroj: Proceeding of the National Academy of Sciences, publikované 3.února 2009
“Differentail NF-kappaB pathways industion by Lactobacillus plantarum in the duodenum of healthy humans correlating with immune tolerancie”
Authors: P.van Baarlen, FJTroost, S.van Hemert, C.van der Meer, WM de Vos, P.J. de Groot, G.J.E.J. Hooived, R-J.M. Brummer, M. Kleerebezem

Symbiotiká efektívne pri znižovaní týchto markerov rakoviny hrubého čreva

Podľa štúdie SynCan, sponzorovanej z fondov EÚ, symbiotický potravinový doplnok, pozostávajúci zo zmesi prebiotického inulínu a oligofruktóz a zmesi dvoch probiotických kultúr (Lactobacillus GG a bifidobacteria12) úspešne zredukoval niekoľko markerov rakoviny hrubého čreva. Výsledky štúdie ukazujú, že kombinácia pre-a probiotík môže zmeniť populáciu fekálnych baktérií v prospech baktérií ochranných a môže redukovať množstvo baktérií rakovinu podporujúcich.
Osemdesiat ľudí (43 s črevnými polypmi a 37 s rakovinou čreva) sa zúčastnilo tejto dvojito slepej, placebom kontrolovanej štúdie počas 12 týždňov. Títo pacienti boli náhodne rozdelení do dvoch skupín, keď jedna dostávala placebo a druhá synbiotický preparát. V skupine, ktorá dostávala synbiotikum došlo k nárastu kmeňov Lactobacillus a Bifidobacterium u oboch skupín pacientov, teda polypektomických i s rakovinou čreva a výrazné zníženie výskytu Clostridium perfringens, teda kmeňa, ktorý sa dáva do súvislosti s premenou látok z potravy na karcinogénne zmesi – u polypektomických pacientov o 32% au pacientov s rakovinou o 22%.
Taktiež bol zaznamenaný pokles markerov poškodenia DNA u skupiny, ktorá dostávala synbiotikum.
Zdroj: American Journal of Clinical Nutrition, Volume 85, Pages 488-496,
“Dietary synbiotics reduce cancer risk factors in polypectomized and colon cancer patients”

Viackmeňové probiotiká užitočnejšie ako jednokmeňové

Kombinácia rôznych probiotických kmeňov znižuje možnosť osídlenia tráviaceho traktu potenciálne patogénnymi baktériami viac ako jednotlivé kmene, hovorí štúdia ktorú vykonal tým Functional Foods Forum z University of Turku.
Tento tým skúmal schopnosť štyroch komerčných probiotických kmeňov (Lactobacillus rhamnosus GG, Lactobacillus rhamnosus LC705, Bifidobacterium breve 99 a propinobacterium freudenreichii) bojovať s vybranými patogénmi (bacteriodes vulgatus, clostidium histolyticum, Clostridium difficile, E. Coli, Listeria monocytogenes, salmonela enterica a Staphylococcus aureus ). Výsledky ukázali, že kombináciou kmeňov dochádza k výraznému obmedzeniu všetkých patogénov.
Zdroj: Food Research International, June 2007, Volume 40. issue5, Pages 629-636
“In vitro analysis of probiotic strain combinations to inhibit pathogen adhesion to human intestinal mucus”.

Prebiotiká a ich vplyv na zdraviu prospešné baktérie a enzýmy spojené s rakovinou čreva

Dve malé dávky inulínu denne môžu účinne podporiť zvýšenie množstva zdraviu prospešných baktérií v tráviacom trakte a znížiť hladinu enzýmu spojeného s rakovinou hrubého čreva, hovorí nová štúdia.
Počas tejto, dvojito slepej, randomizovanej a placebom kontrolovanej štúdie bola prebiotickej skupine podávaná malá dávka inulínu, 2x denne 2,5 g, tj 5 g denne. Počas 4 týždňov trvania štúdie bol zaznamenaný významný nárast fekálnych bifidobaktérií. Odporúčaná denná dávka inulínu sa teda pohybuje medzi 5-8 g denne (pozn. výrobcu – denná dávka Lepicol obsahuje 6 g inulínu).
Štúdia bola vykonaná na 39 zdravých, dospelých dobrovoľníkoch (priemerný vek 33,9 roka).
Účastníci štúdie boli rozdelení do dvoch skupín. Prvý (20 ľudí) dostávala 2,5 g inulínu 2x denne, druhá (19 ľudí) dostávala zmes maltodextrín a sacharózy. Počas tejto doby došlo u prvej skupiny k 10násobnému nárastu bifidobaktérií, kým u druhej, placebo skupiny nič podobné nebolo pozorované.
Štúdia takisto zaznamenala zníženie koncentrácie beta-glukuronidázy. Tento enzým vykazuje zvýšenú aktivitu najmä u pacientov, ktorí preferujú v strave mäso a môže pôsobiť na zvyšovanie množstva karcinogénnych látok v črevnom lúmene.
Zdroj: Nutrition Research, Volume 27, Issue 4, Pages 187-193
“Prolonged administration of low-dose inulín stimulates the growth of bifidobacteria in humans”.

Probiotiká môžu riešiť problémy so zápchou

Probiotiká môžu podporiť črevnú pasáž a tak uľaviť od zápchy, hovorí nová štúdia vykonaná v Holandsku.

Vedci z Academic Medical Centre v Amsterdame uvádza, že predchádzajúce štúdie s jednotlivými kmeňmi vykazovali rozporuplné výsledky a riešením by mohla byť zmes kmeňov Lactobacillus a Bifidobacterium. Tento predpoklad vychádza z hypotézy, že zmes laktobacilov a bifidobaktérií produkuje v tráviacom trakte kyselinu mliečnu, octovú a iné, tým znižuje pH, zvyšuje efektívnosť v podpore črevnej motility, čo následne vedie k skráteniu tranzitnej doby v črevách.
Táto pilotná štúdia skúmala potenciál probiotických zmesí, ktoré by pomáhali od symptómov detskej zápchy, ktorou trpí takmer 30% detí v západnej civilizácii.
Pre túto štúdiu bolo vybratých 20 detí (50% mužského pohlavia, priemerný vek 8 rokov) trpiacich zápchou. Deti dostávali zmes probiotík obsahujúce bifidobacterium bifidum, bifidobacterium infantis, Bifidobacterium longum, Lactobacilli casei, Lactobacillus plantarum a Lactobacillus rhamnosus.
Probioitcká zmes obsahovala 4 miliardy živých zárodkov a deti ju dostávali po dobu 4 týždňov.
Autori štúdie ukazujú, že sa frekvencia črevnej pasáže zdvojnásobila počas 4 týždňov trvania štúdie. Bol tiež zaznamenaný pokles bolesti brucha z 45% na 20% po 4 týždňoch suplementácia.
Zdroj: Nutritional Journal, 2007, 6:17 doi: 10.1186/1475-2891-6-17
“The role of a probiotics mixture in the treatment of childhood constipation: a pilot study”.

Probiotiká zohrávajú svoju úlohu v pediatrii, hovoria experti

Na nedávnom sympóziu American Academy of Pediatrics v San Franciscu naliehali experti na pediatrov, aby venovali zvýšenú pozornosť rastúcemu výskumu tzv. priateľských baktérií, hoci treba ešte sa veľa venovať výskumu mechanizmu benefitov jednotlivých kmeňov.
Napr. Dr Erika Isolauri z University of Turku sa venovala vo svojej prednáške tomu, ktoré kmene probiotík sú najlepšie z hľadiska pediatrie a vyzdvihla predovšetkým druhy bifidobacterium, ktoré vykazujú sľubné výsledky pri riešení gastrointestinálnych infekcií u detí a u hnačiek spôsobených užívaním antibiotík.
Bola tiež spomenutá mata-analýza vykonávaná v Austrálii a publikovaná v “The Lancet”, máj 2007, Volume 369, Issue 9573, Pages 1614-1620, ktorá hovorí, že riziko nekrotizujúcej enterokolitídy, jedného z najbežnejších gastrointestinálnych problémov u predčasne narodených detí, môže byť znížené až o 74% suplementáciou probiotikami. Táto štúdia bola vykonávaná s 1393 predčasne narodenými dojčatami a okrem vyššie uvedeného efektu bolo zaznamenané aj znížené riziko úmrtnosti o 53% .

Probiotiká môžu pomáhať proti žalúdočným vredom

Štúdie vykonávané na zvieratách v Hong Kongu ukazujú, že ľudia, ktorí majú žalúdočné vredy môžu využiť pozitívnych účinkov probiotík pri hojení týchto vredov.
Táto štúdia skúmala účinok kmeňa Lactobacillus rhamnosus na vredy indukované u potkanov.
Väčšina žalúdočných vredov je spôsobená baktériou Helicobacter pylori a už niektoré predchádzajúce štúdie ukázali, že probiotiká môžu účinne pôsobiť proti tejto baktérii.
Vedci použili kyselinou OCTV, aby indukoval vredy u potkanov a potom bola týmto zvieratám podávané probiotiká po dobu 3 dní. Bolo pozorované, že probiotiká úspešne kolonizovali žalúdočnú stenu, zvlášť v okolí vredu. Mechanizmus, ktorým probiotiká v tomto prípade fungujú je taký, že probiotiká ovplyvňujú vytesnenie proteínu v bunkách žalúdočných stien, čo vedie k nárastu v tvorbe nových krvných buniek a na zvýšenie liečebného efektu na vred. Tieto proteíny boli klasifikované ako ornitín dekarboxyláza (ODC), B-cell Lymphom 2 (BCL-2) a vaskulárny endoteliálny rastový faktor (vacscular endothelial growth factor – VEGF).
Zdroj: European Journal of Pharmalogy (Elsevier), Volume 565, Issues 1-3, Pages 171-179
“Probiotic Lactobacillus rhamnosus GG enhances gastric ulcer healing in rats”

Probiotiká opäť vo vzťahu k zníženému riziku ekzému

Suplementácia ženy probiotikami počas tehotenstva, a potom dojčiat po narodení, môže znížiť výskyt ekzému, hovorí nová klinická štúdia vykonaná vo Švédsku.
Táto štúdia dospela k záveru, že zatiaľ čo suplementácia probiotikami všetkých dojčiat nemala obzvlášť významný preventívny účinok, u detí ktorých matky trpia alergiami, bolo zaznamenané podstatné zníženie výskytu ekzému. Hoci nebol dokázaný preventívny účinok probiotík na dojčenský ekzém, liečené dojčatá mali vo veku 2 rokov nižší výskyt IgE asiciovaného ekzému a preto sa znížilo riziko rozvoja neskorších respiračných alergických ochorení.
Táto nová dvojito slepá, randomizovaná, placebom kontrolovaná štúdia zahŕňala 188 rodín s alergickým ochorením. Matkám sa podávali probiotiká kmeňa Lactobacillus Reuter
(100 miliónov CFU) alebo placebo od 36 týždňa tehotenstva až do narodenia dieťaťa. Po narodení bolo dojčatám podávané rovnaké probiotikum po dobu 12 mesiacov ich života a potom tiež až do 24 mesiacov veku. Výskyt ekzému bol u oboch skupín podobný (asi 35%). Avšak probioticky suplementovaná skupina mala počas druhého roka nižší výskyt IgE asociovaného ekzému, 8% vs. 20%.
Reaktivita na kožné testy bola tiež nižšia u skupiny probioticky suplementovaných detí či matiek – 14% vs. 31%.
Zdroj: Journal of Allergy and Clinical Immunology (Elsevier), Volume 119, Issue 5, Pages 1174-1180
“Probiotics in prevention of IgE associated eczema: A double-blind, randomized, placebo-controlled trial”

Prebiotiká môžu zabrániť nadmernému prírastku hmotnosti u dospievajúcej mládeže

Podľa novej americkej štúdie, denná suplementácia prebiotikami, inulinom a oligofruktózou, môže pomôcť adolescentom udržať si primeranú telesnú hmotnosť a BMI.
Vedci z Baylor College of Medicine získali pre túto štúdiu 97 zdravých, neobéznych adolescentov (priemerný vek 11,6 roka), rozdelili ich do dvoch skupín, pričom jedna skupina dostávala prebiotikum (8 gramov denne) a druhá placebo maltodextrín. Obe skupiny dostávali tento doplnok s pomarančovou šťavou alebo mliekom po dobu 1 roka.
Štúdia ukázala, že skupina ktorá dostávala prebiotikum mala nižší nárast BMI v porovnaní s plecebo skupinou, s priemerným BMI rozdielom 0,52 kg/m2.
Celkový objem tuku bol u prebioticky suplementovanej skupiny výrazne nižší ako u placebo skupiny, keď prebiotická skupina mala v priemere o 0,84 kg menej tukovej hmoty. Keď vedci skúmali súvislosť príjmu prebiotík s príjmom vápnika (dávka vyššia ako 700 mg za deň) zistili, že účinky sú ešte väčšie, konkrétne s rozdielom BMI 0,82 kg/m2.
Obe skupiny dospievajúcich boli sledované vedcami 1 rok po ukončení experimentu a zistilo sa, že rozdiel v BMI naďalej pretrvával.
Mechanizmus tohto účinku sa najčastejšie vysvetľuje tak, že inulín reguluje chuť do jedla nárastom gastrointestinálneho peptidu GLP-1 (glucagon-like peptide), ktorý ovplyvňuje penetráciu. Uvádza sa, že GLP-1 funguje tak, že spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka a tak podporuje pocit plnosti.
V tejto oblasti boli vykonané ďalšie tri štúdie s 33,10 a 11 účastníkmi a všetky štúdie dospeli k záveru, že inulín a oligofruktóza ovplyvňujú príjem energie a pocit plnosti.
Zdroj: Journal of Pediatrics, September 2007, Volume 151, Pages 293-298
“Effects of Prebiotic Supplementation and Calcium Intake on Body Mass Index”.