Súčasná doba nám úplne prevrátila priority. Viac pracujeme, aby sme si mohli kúpiť veľa zbytočných vecí a nemáme čas na to, aby sme sa o seba starali. Tak normálne, to znamená, aby nám záležalo na tom, čo zjeme a v akom prostredí žijeme. Za peniaze si kupujeme komfort v plastových fľašiach a papierových krabiciach, ktorý nám sľubuje čistotu bez šmúh, ale zároveň aj špinavý organizmus.

Ešte ani nemusíme vyliezť ráno z postele a už sa stretávame s toxínmi. Sú totiž všade okolo nás. Vo vzduchu, vode, v potravinách. Najmä chemickou úpravou potravín – ošetrením pred škodcom, ale aj úpravou na predĺženie „čerstvosti“ alebo pridaním chemickým látok si špiníme život. Toxíny sú na perinách, pretože perieme v práškoch a namáčame do aviváže, na podlahe, zrkadlách, nábytku, pretože nábytok umývame so saponátmi.

Ako sa do nás dostanú
Nepochybne najviac si toxikujeme telo tekutinami a jedlom. Toxíny môžu z potravín a tekutín vstúpiť do tela už v ústach, cez žalúdočnú stenu. Prienik toxínov môže nastať v tenkom čreve a nakoniec to môže byť aj oblasť hrubého čreva. Toxíny, ktoré prenikli do krvi, putujú k bunkám a môžu sa usadiť vo vnútri buniek. Toxíny môžeme nájsť aj zabudované do orgánikov vo vnútri buniek.
Z vonkajšieho prostredia môžu to tela vstúpiť toxíny, ktoré sú vo vzduchu a prienik je možný cez pľúca, odtiaľ do krvi a z krvi opäť do bunkových štruktúr. Toxíny môžu vstúpiť do tela aj priamo cez kožu a to najmä ako tekutá látka. Ak používate krémy a pleťové mlieka, určite si takto okrem výživy pre pokožku vnášate aj toxíny. Ďalšou cestou, ako sa môžu dostať toxíny do tela je konzumácia liekov. Či už vo forme toboliek a kapsúl alebo infúziou a injekcie.
Možno to netušíte, ale toxíny môžu priamo v tele produkovať tam žijúce mikroorganizmy a to hlavne v celom tráviacom trakte. Dokonca aj samotné bunky a orgány tela vedia tieto škodlivé látky produkovať a potom ich ukladať v bunkách.

Ako ich vieme likvidovať
Na detoxikácii nášho organizmu najviac pracuje pečeň, žlčník a žlčové cesty. Pečeň má v zásade dve funkcie. Výrobu žlče, ktorá sa vylučuje do dvanástnika a v čreve slúži pre trávenie tukov a cholesterolu, ktorý sa vstrebáva do krvného obehu a telom je využívaný pre stavbu hormónov. Pečeň má na starosti i metabolizmus tukov. Druhou oblasťou, ktoré pečeň rieši, je vlastná detoxikácia organizmu. Tu sa dokončujú metabolické procesy, ktoré sa začínajú v črevách, odkiaľ všetka krv prúdi cez pečeň a kde prebieha spracovanie živín. Rovnako tak cez pečeň prúdia i všetky iné látky, napríklad lieky, látky vytvárajúce sa v našom tele, ktoré sú rozkladané, metabolizované, pripravované k likvidácii, vylúčené a teda detoxikované.

Nie je detox ako detox
Detoxikáciu, ktorú ideálne robíme na jar, môžeme rozdeliť na detoxikáciu pečeňovej bunky, pečeňových žlčovodov, pečeňových žlčových ciest a žlčníka. Všetky tieto orgány vyžadujú zvláštny detoxikačný prístup, teda použitie rôznych detoxikačných prostriedkov. Je známych veľa detoxikačných kúr a spôsobov, ale každá čistí iba niektorú časť pečene, alebo dokonca len povzbudzuje správnu činnosť pečene.

Chemická čistota = špina v nás
V snahe mať doma čisté prostredie bez plesní, mastnoty, vodného kameňa, baktérií a ďalších mikroorganizmov používame drahé čistiace prostriedky, ktoré sú založené čisto na chemickej báze. V kuchyni sa nezaobídeme bez saponátu na riad, tekutého prášku na pripečené jedlo, či obliaty šporák. Sklokeramickú dosku čistíme ďalším čistiacim prostriedkom. Do umývačky vkladáme tablety, dokonca chémiou i leštíme taniere, poháre a príbor. Denne drhneme kuchynskú linku a jedálenský stôl. Všetky tieto čistiace látky vdychujeme a jeme spolu s potravinou, ktorá prichádza do styku s kuchynskou doskou, tanierom, pohárom… Vrchol tvorí spray proti zápachu, ktorý radi použijeme, ak čakáme návštevu, aby sme mali krásne prevoňaný byt či dom.

Kúpeľňa a záchod
Vraj najšpinavším miestom v dome je toaleta. Učí nás to reklama a my jej veríme, Preto na ňu používame tie najsilnejšie chemické látky, ktoré sú pre nás priam jedom. Hoci po umytí wc opláchneme (často aj nie), následne máme vždy na rukách a na koži zvyšky týchto látok, aj keď si myslíme, že toaleta po použití chémie je úplne čistá. V kúpeľniach čistíme i často veľké plochy zrkadiel ďalšou chemikáliou s jedovatým prchajúcim alkoholom.

Odpady
V kúpeľniach sa často upchávajú odpady, pretože zachytávajú zvyšky kože, vlasy a chĺpky po kúpeli. Do upchatých a zapáchajúcich odpadov nalievame litre chémie, aby ináč ťažko-rozpustný vlas rozložila a spriechodnila tak cestu odtekajúcej použitej vode.

Pranie
Dnes si už nevieme svoj život bez automatickej práčky ani predstaviť. Perieme v tých najlepších pracích práškoch, ktoré rozpustia každú špinu, samozrejme vďaka chémie. A potom prádlo ešte necháme navoňať ďalšou chemikáliou. Hoci je to dokázateľne minimálne alergén, používame ho pravidelne, pretože prádlo vonia a ženy sú tak hodnotené ako dobré gazdinky.

Dámska hygiena a plienky
Jedným z najhorších spôsobov ako si toxikujeme telo je slizničnou stenou. Sliznice sú schopné absorbovať cez seba omnoho viac látok ako koža a pokožka a tak pri používaní dámskej hygieny a detských plienok sliznica absorbuje všetky látky, ktorým sa tieto produkty ošetrujú, bielia.

Vlasy hodvábne a lesklé
Ak vás po umytí vlasov, svrbí pokožka hlavy, problém je jednoznačne v šampóne. Vlasy síce máte krásne lesklé a vyzerajú husto a zdravo, pokožka býva často vysušená, svrbí, stráca schopnosť regenerácie a má sklon ku kvasinkám, čo je cesta k lupinám. Príčinou sú neurotoxické sulfáty, penidlá. Druhým problémom sú parabény, konzervanty v kozmetike, ktoré môžu spôsobovať alergie. Tak isto vysušujú pokožku hlavy a podľa niektorých odborníkov sú aj rakovinotvorné.

Otázne deodoranty
Jednou z najobávanejších zložiek v antiperspirantoch a deodorantoch sú hliníkové (alumíniové) soli. Veľké zastúpenie i tu majú toxické parabény. Medzi ďalšie toxické látky v klasických deodorantoch patrí triclosan, FD&C farbivá, propylene glycol a ďalšie. Ľudský pot je prirodzená vec. Je jedno, či ho prekryjete vôňou v deodorante, alebo zabránite poteniu antiperspirantom. Zápach totiž vzniká zmiešaním potu a baktérií na pokožke. Najideálnejšie riešenie je teda vždy iba hygiena.