Cítíte sa unavený, vyčerpaný, akoby bez života? Všetky možné osvedčené prostriedky a životabudiče už nepomáhajú? Tak vyskúšajte guaranu, rastlinu, ktorú brazilski domorodci považujú za elixír života…
Guarana (lat. Paullinia, tiež Paullina Cupana) je lianovitá rastlina, ktorá rastie v amazonskej a čiastočne aj vo venezuelskej oblasti Brazílie. Dozreté plody majú tmavo-oranžovú až červenú farbu a dosahujú veľkosti orechov. Od nepamäti ju pôvodní obyvatelia pralesov považujú za takmer zázračnú a nadprirodzenú rastlinu. Dávni bojovníci a lovci si prášok z nej konzervovali a používali ho ako zdroj sily a energie na vojenských a loveckých výpravách. Indiáni guarane prikladali účinok predĺženia ľudského života, uctievali ju ako zbraň proti únave, bolestiam, malárií a horúčkam. Súčasní vedci, ktorí jej účinky skúmajú, potvrdzujú dávnu múdrosť indiánov a zároveň predpokladajú, že má rastlina omnoho vyšší potenciál, než je doposiaľ známe.
Všeliek zvaný guarana
Guarana ponúka pestrú paletu použitia. Je vedecky dokázané, že stimuluje ľudskú psychiku, potláča únavu a stavy vyčerpanosti, dodáva energiu, pôsobí proti starnutiu a regeneruje telo. Tiež podporuje činnosť mozgu a zlepšuje pozornosť a pamäť. Preto je vhodná pre manažérov, študentov, vodičov a vôbec každého, kto ťažko psychicky i fyzicky pracuje. Používa sa proti bolestiam, znižuje hladinu cholesterolu, podporuje krvný obeh a odstraňuje depresie. Pôsobí tiež ako afrodiziakum. Navyše má aj detoxikačné účinky, lieči migrénu, hnačky a úplavicu, odstraňuje kŕče. V neposlednom rade odstraňuje pocit hladu, takže jej užívanie pomáha znížiť hmotnosť. Podľa mnohých užívateľov neboli dosiaľ pri konzumácii guarany preukázané žiadne vedľajšie účinky. Pri užívaní nedochádza ku vzniku akejkoľvek závislosti. Guarana obsahuje tzv. tretiu formu kofeínu. Niektorí výrobcovia preto neodporúčajú guaranové produkty deťom, tehotným a dojčiacim ženám.
Guarana v Európe
Guaranu objavil pre svet v 18. storočí nemecký botanik Christian Franz Paullini. S jej účinkami sa zoznámil na cestách po Latinskej Amerike. Názov guarana bolo odvodené z názvu starého indiánskeho kmeňa Guaraní. Do Európy bola táto liečivá rastlina privezená až v roku 1817. V roku 1826 ju Nemec Karl von Martius a jeho brat Theodore podrobili skúmaniu – izolovali z nej horkú látku, ktorú nazvali guaranín. Neskôr sa zistilo, že ide o kofeín. Dozreté semená rastliny ho obsahujú až 6%, na rozdiel od kofeínu v káve sa ale do organizmu uvoľňuje pomaly a povzbudivo pôsobí až dlhých 6 – 9 hodín. V roku 1905 lekár Luis Pereira Barreto po prvýkrát vyzdvihol pozitívne účinky tejto rastliny. Ďalším skúmaním sa zistilo, že okrem kofeínu, guarana tiež obsahuje teofilín a teobromín. Kombinácia týchto látok pôsobí na ľudský organizmus obzvlášť povzbudivo.
A legenda na záver…
Podľa dávneho príbehu guarana vyrástla na hrobe, z očí zabitého malého chlapca. Indiáni verili, že ten, kto konzumuje plody z tejto liany, získa mladosť a vitalitu tohto mŕtveho dieťaťa. Pravdou je, že dozreté plody guarany skutočne pripomínajú tvarom ľudské oči. Tiež nie je bez povšimnutia, že v mieste, kde bol malý chlapec z našej legendy pochovaný, tj. v oblasti Mauésu, sa tri štvrtiny obyvateľov živí predajom guarany.
